Je potrebné zaviesť zákony proti šíreniu lesných požiarov?

Predloženie argumentov

Predloženie argumentov pozitívnej strany

Dobrý deň, vážená porota, vážení súperi. Stojíme pred jedným z najväčších environmentálnych výziev 21. storočia – šírením lesných požiarov, ktoré ničia ekosystémy, vyháňajú zvieratá z biotopov, ohrozujú ľudské životy a prispievajú k klimatickej zmene. Naše stanovisko je jasné: áno, je potrebné zaviesť zákony proti šíreniu lesných požiarov. Nie ide o byrokratický nadbytok, ale o zásah v momente, keď príroda kričí o pomoc. Pripomeňme si len minuloročný požiar v Nízkych Tatrách – viac ako 500 hektárov lesa zničených, milióny eur škody, desiatky rodín vytesnených. A predsa nikto nebol právne zodpovedný. Preto navrhujem tri kľúčové argumenty.

Po prvé, existujúca legislatíva je fragmentárna a reaktívna, nie preventívna. Sú tu zákony o ochrane prírody, lesníctve, civilnej ochrane – ale nikde nie je jasne definované, kto nesie právnu zodpovednosť za šírenie požiaru, ak sa šíri z ľudskej aktivity. Napríklad osoba, ktorá odhliadne od varovania a zapáli ohník v suchom lese, môže spôsobiť katastrofu – a pritom sa ťažko dokazuje jej priamy zámer. Nový zákon by mal jasne definovať „hranice ohrozovania“ – napríklad zákaz ohňov v určených oblastiach počas sucha, povinnosť hlásiť požiare do 15 minút, alebo sankcie za nedbanlivosť pri poľnohospodárskych spáleniskách.

Po druhé, lesné požiare majú globálne dopady, ktoré si Slovensko nemôže dovoliť ignorovať. Lesy sú naše pľúca – viažu CO₂, regulujú teplotu, zadržiavajú vodu. Keď horí les, uvoľní sa to, čo stromy viazali desaťročia. Podľa Úradu pre životné prostredie jeden veľký požiar môže vypustiť ekvivalent emisií 10 000 áut za rok. Ak máme splniť ciele Parížskej dohody, nemôžeme mať „biely flek“ v legislatíve. Zákony proti šíreniu požiarov sú logickým pokračovaním klimatického zákona – ide o ochranu verejného záujmu.

A po tretie, právny rámec vytvára kultúru zodpovednosti. Kde sú sankcie, tam je aj dodržiavanie. V Poľsku napríklad po zavedení zákona o „požiarovej odpovednosti“ klesla početnosť požiarov spôsobených ľuďmi o 40 % za tri roky. Nie je to náhoda – ľudia začali brať varovania vážne. Zákony nie sú o trestaní, ale o výchove. Keď budeme mať jasný zákon, budú miestne úrady povinné informovať obyvateľov, školy budú viesť kampane, hasiči budú mať právny mandát k rýchlemu zásahu.

Nie je to len o tom, „čo sa stane, keď horí“, ale o tom, ako zabrániť tomu, aby vôbec začalo horieť. A na to potrebujeme nie len dobré srdcia, ale silné zákony.

Predloženie argumentov negatívnej strany

Vážená porota, vážený kolega z pozitívnej strany. Rešpektujem vašu starosť o prírodu – ale obávam sa, že vaše riešenie je ako liečiť kašeľ amputáciou nohy. Zavádzať nové zákony proti šíreniu lesných požiarov nie je potrebné – lebo už máme zákony, ktoré stačia. Problém nie je v ich absencii, ale v ich aplikácii. A práve toto zamedzenie reality vedie k falošnému pocitu bezpečia – myslíme si, že kým podpíšeme nový paragraf, všetko sa vyrieši. Ale realita je iná.

Môj prvý argument: súkromné zákony už existujú – a sú dostatočné. Trestný zákon obsahuje paragrafy o ublížení na zdraví, škodení majetku, všeobecnému ohrozeniu. Ak niekto zapáli les úmyselne alebo z hrubej nedbalosti, môže byť potrestaný. Zákon o lesníctve už obsahuje zákaz ohňov v lesnom pozemku počas sucha. Ak niekto tento zákaz poruší, je to priestupok. Tak kde je medzera? Neexistuje. Problém nie je v zákone, ale v tom, že hasiči nemajú dostatok peňazí na detekčné systémy, lesníci nemajú auto, polícia nemá kapacitu na vyšetrovanie. Zavedením nového zákona len vytvoríme ilúziu, že sme niečo urobili – a zároveň odsunieme peniaze od reálnych riešení.

Po druhé, nové zákony môžu kriminalizovať bežných občanov za drobné prečiny. Predstavte si situáciu: starý pán zo sedliackej dediny spáli suchý trávnik okolo chlieva, ako to robil celý život. Je to bežná praktika. Náhodou vietor odniesol iskru do lesa. Začne požiar. Podľa vášho návrhu by mohol ísť do väzenia – lebo „prispel k šíreniu“. Ale bol to úmysel? Bol to zločin? Alebo tragédia? Právny systém by sa stal nebezpečne mechanistickým. Budeme súdiť babku, ktorá zapla sviečku na hrobe, lebo vietor ju zhádil do suchého listia?

A tretí argument: skutočný nepriateľ nie je ľudská nedbalosť, ale klimatická zmena. Väčšina požiarov dnes vzniká spontánne – samovznietením suchého materiálu, bleskom, extrémnymi teplotami. Vidíme to v Grécku, Taliansku, Kalifornii. Tam, kde sú najprísnejšie zákony, požiare horejú najviac. Lebo zákony nezastavia suchý let, nezabrániace 40-stupňovej horúčave. Ak chceme riešiť požiare, musíme investovať do monitorovacieho systému, do senzorov, do rýchleho zásahu, do revitalizácie ekosystémov – nie do papiera, ktorý nikto nebude čítať.

Namiesto nových zákonov navrhujeme: lepšie výcviky, modernizáciu techniky, vzdelávanie, a politickú vôľu na vykonávanie existujúcich zákonov. To je cesta – nie nová byrokracia, ktorá nakoniec penalizuje tých, ktorí ani netušili, že porušili nejaký nový paragraf.

Ďakujem.

Vyvrátenie argumentov

Vyvrátenie argumentov druhého debatéra pozitívnej strany

Rečník negatívnej strany:

Dovoľte mi najprv poďakovať za reč predchádzajúceho kolegu z pozitívnej strany. Pečlivo zložil tri pestré obrázky: prevencia, zodpovednosť, medzinárodné záväzky. Ale ak sa pozrieme pod povrch, uvidíme, že každý z týchto obrázkov je namalovaný na vlhkej plátne – a keď prší, všetko sa rozteká.

Po prvé, pokiaľ ide o prevenciu – áno, chceme ju. Ale otázka znie: potrebujeme kvôli tomu nový zákon? Už teraz máme zákony, ktoré zakazujú robiť ohne v lese! Zákon o ochrane prírody, trestný zákon, lesný poriadok – všetky obsahujú relevantné ustanovenia. Problém nie je v právnom prázdne, ale v tom, že nikto nekontroluje, či sa tieto zákony dodržiavajú. Vidíte tam policajta, ktorý hlídkuje v každom lese pri každej suchovej výstráhe? Nie. A prečo? Pretože nemáme prostriedky, nie pretože nemáme paragraf.

Po druhé, hovoríte o „kultúre zodpovednosti“, ako keby sme boli národ ľudí bez svedomia. Ale myslíte si, že stará mama, ktorá spáli trávu na záhrade, robí to pre zábavu? Alebo poľovník, ktorý nechá ohník bez dohasenia? Títo ľudia nerobia nič s úmyslom spôsobiť katastrofu. A nový zákon ich iba stihne – namiesto toho, aby sme investovali do informačných kampaní, do varovných tabúľ, do mobilných aplikácií, ktoré by im povedali: „Dnes NEPALIŤ – extrémne nebezpečenstvo požiaru!“

A nakoniec, medzinárodné záväzky. Áno, lesy viažu CO₂. Ale ak myslíte, že Európska komisia kontroluje, či máme zákon proti šíreniu požiarov, tak ste v omyle. Oni kontrolujú, či chránime biodiverzitu, či máme plány obnovy ekosystémov, či investujeme do adaptácie na klímu. A presne to potrebujeme – investície, nie papierové zákony, ktoré budú zbierať prach v archíve, kým ďalší požiar spáli tisíc hektárov.

Chceme riešiť príčiny, nie symptómy. A príčina je trojzpôsobilá: klimatická zmena, nedostatok ochranných opatrení a slabé vykonávanie. Nový zákon nám nepomôže ani pri jednej z nich – ak ho nebudeme vedieť naplniť realitou.

Vyvrátenie argumentov druhého debatéra negatívnej strany

Rečník pozitívnej strany:

Ďakujem, kolega z druhej strany, za váš pokus o zjednodušenie. Hovoríte: „Máme zákony, len ich nevykonávame.“ To znie rozumne – až do chvíle, keď si položíme otázku: Prečo ich nevykonávame?

Pretože nie sú dostatočne jasné! Ležia roztrúsené v desiatkach zákonov, bez jednotného rámca, bez jasnej definície zodpovednosti, bez harmonizovaného postihu. A práve preto inšpektori váhajú, súdy majú dilemy a verejnosť nevie, čo je vlastne zakázané. Nový zákon nie je „papierová vec“ – je to organizačný nástroj, ktorý zjednotí, posilní a urobí transparentný systém prevencie a sankcií.

Vy hovoríte: „Investujme do technológie, nie do zákonov.“ Ale technológia bez právneho rámca je ako hasič s hadicou, ale bez prístupu k vode. Môžeme mať najlepšie družice na detekciu požiarov – ale ak nebude jasné, kto je zodpovedný za hasenie, kto platí za škodu, a kto bude potrestaný za nedbanlivosť, tak všetka technológia zlyhá.

A čo najviac znepokojuje – bagatelizujete zodpovednosť. Hovoríte: „Stará mama nechce spáliť les.“ Ale ona ho spálila! A ak to spraví dvakrát, trikrát – a nikto jej nič nepovie – vytvárame kultúru beztrestnosti. V Poľsku po zavedení jednotného zákona proti lesným požiarom klesol počet požiarov o 40 %. Nie preto, že Poliaci naraz stali múdrejšími – ale preto, že vedeli, že za to zaplatia. To je prevencia cez zrozumiteľnosť a sankcie.

A ešte k vašej pointe o klíme: áno, klimatická zmena zhoršuje situáciu. Ale to neznamená, že sa máme vzdať kontroly nad tým, čo kontrolovať môžeme – a to je ľudská nedbalosť. Nechceme zákony, ktoré zastavia sucho – to by bolo smiešne. Ale chceme zákony, ktoré zastavia hlúposť. A to je rozdiel medzi rezignáciou a zodpovednosťou.

Nový zákon nie je magická palička – ale je nevyhnutným krokom k tomu, aby sme dokázali systematicky chrániť to, čo nám patrí: naše lesy, našu krajinu, našu budúcnosť.

Vypočúvanie

Otázky tretieho debatéra pozitívnej strany

Tretí debatér pozitívnej strany:
Dobrý deň. Môj prvý dotaz je pre prvého debatéra negatívnej strany.

Otázka 1:
Pán debatér, tvrdíte, že súčasné zákony stačia, len ich treba lepšie uplatňovať. Ale podľa štatistík Ministerstva vnútra spáchala len 12 % požiarov identifikovaných podozrivých osôb. Ak sú zákony účinné, prečo sú vyšetrovania tak neúspešné a väčšina požiarov zostáva nepotrestaná?

Odpoveď prvého debatéra negatívnej strany:
Pretože nemáme dostatok ľudí na teréne. Hasiči sú zahltení, policajti nemajú kapacitu sledovať každý ohníček. Potrebujeme viac finančných prostriedkov, nie viac paragrafov.

Otázka 2:
To mi vedie k druhej otázke – adresovaná druhému debatérovi. Pani debatérka, ak je problém v nedostatku ľudí a financií, prečo proti tomu navrhujete iba informačné kampane? Neprináša to paradox – že chcete riešiť systémový problém propagandou, keď sami hovoríte, že systém je slabý?

Odpoveď druhého debatéra negatívnej strany:
Nie je to paradox. Prevencia je lacnejšia ako potrestanie. Keby sme každé ráno hádzali peniaze do rieky, aby sme zabránili utopeniu, bol by to hlúpy prístup. Radšej postavíme zábradlie – a to sú práve kampane, tabule, aplikácie.

Otázka 3:
A posledný dotaz – pre štvrtého debatéra. Pán kolega, uvádzate, že klimatická zmena je hlavnou príčinou požiarov. Ale podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu, 80 % požiarov v Európe spôsobí ľudská činnosť – nehoda, nedbalosť alebo úmysel. Ak ignorujeme túto zodpovednosť, neznamená to, že rezignujeme na kontrolu toho, čo vieme ovplyvniť?

Odpoveď štvrtého debatéra negatívnej strany:
Nerezignujeme, ale musíme prioritizovať. Ak budeme kriminalizovať každého, kto si zapáli ohníček na chatke, stratíme verejnú podporu. Klimatická zmena zvyšuje riziko exponenciálne – a tu nový zákon nič neurobí.

Malé zhrnutie fázy vypočúvania – pozitívna strana:
Ďakujem. Počuli sme fascinujúcu víziu sveta, kde všetko sa dá vyriešiť plagátmi a modlitbami za dažď. Súperi tvrdia, že zákony máme, len ich neradi uplatňujeme. Ale ak zákony existujú, prečo sú pokutové bloky prázdne? Prečo sú lesy v ohni a viníci v anonymite? Ich odpovede ukazujú jasný rozpor: hovoria o nedostatku síl, ale odmietať nový zákon je ako odmietnuť hasiaci prístroj, lebo „nemáme koho ho použiť“. A keď im ukážeme, že ľudia sú hlavnou príčinou, odpovedajú: „Áno, ale nechceme ich otravovať“. Prepáčte, ale ochrana lesov nie je o popularite – je o zodpovednosti. A tá sa učí práve cez jasný zákon.

Otázky tretieho debatéra negatívnej strany

Tretí debatér negatívnej strany:
Ďakujem. Moja prvá otázka je pre prvého debatéra pozitívnej strany.

Otázka 1:
Pán debatér, tvrdíte, že nový zákon zjednotí legislatívu. Ale už teraz máme trestný zákon, zákon o ochrane prírody aj hasičský zákon. Neobávate sa, že nový paragraf len pridá byrokraciu, namiesto toho, aby riešil skutočný problém – totiž že nikto nesleduje, kto spálil les?

Odpoveď prvého debatéra pozitívnej strany:
Zjednotenie nie je byrokracia – je to efektivita. Dnes musí hasič hľadať sankcie v troch zákonných zdrojoch. Jeden zákon s jasnými pravidlami a sankciami umožní rýchlejšiu reakciu, transparentnejšie vyšetrovanie a lepšiu spoluprácu inštitúcií.

Otázka 2:
To mi pripomína druhú otázku – pre druhého debatéra. Pani kolegyňa, uvádzate príklad Poľska, kde po zákone klesol počet požiarov. Ale v Poľsku zároveň investovali miliardy do dronov, satelitnej detekcie a školstva. Ako viete, že to bol práve zákon – a nie tieto opatrenia – čo prinieslo výsledok?

Odpoveď druhého debatéra pozitívnej strany:
Pretože bez zákona nemajú tieto technológie právny zmysel. Satelit vám ukáže, kto zapálil, ale ak nemáte jasný rámec na potrestanie, je to ako mať fotoaparát pri krádeži, ale bez trestného činu. Zákon je základ, na ktorom stojí celá prevencia.

Otázka 3:
A posledná otázka – pre štvrtého debatéra. Pán kolega, ak máme zaviesť nový zákon, kto ho bude kontrolovať? Budeme posielať policajta do každého lesa? Alebo si predstavujete armádu „lesných inspektorov“, ktorí budú sledovať, či starý pán nespálil suchú trávu? Nevedie to k štátnemu dohľadu nad každým dychom na dedine?

Odpoveď štvrtého debatéra pozitívnej strany:
Nejde o špiónov v každom kríku, ale o jasný signál: les nie je smetný koš. Kontrola sa robí inteligentne – prostredníctvom technológie, lokálnych spoločenstiev, vzdelávania. Zákon nerieši každý detail, ale vytvára rámec, v ktorom môžu inštitúcie fungovať – a občania vedieť, čo je prijateľné a čo nie.

Malé zhrnutie fázy vypočúvania – negatívna strana:
Ďakujem. Počuli sme pekné príbehy o jednotnom zákone ako o kúzle, ktoré zastaví sucho a naučí ľudí rešpektovať prírodu. Ale keď sa spýtame, ako to bude fungovať v reáli, dostaneme odpoveď: „Bude to fungovať… nejak.“ Nový zákon bez prostriedkov je ako recept na koláč bez múky – oficiálne správny, ale prakticky nepoužiteľný. A keď upozorňujeme na riziko kriminalizácie bežných ľudí, počujeme: „Nebojte sa, nebude to štátny dohľad!“ Ale ak zaviedeme sankcie za každý ohníček, presne tam ideme. Namiesto toho, aby sme investovali do riešení, ktoré fungujú – prevenciu, technológiu, vzdelávanie – ponúkate nám ešte jeden papier, ktorý si nikto neprečíta. A to nie je ochrana lesov. To je právna show bez obsahu.

Voľná debata

Pozitívna strana (1. debatér):
Ak už máme zákony proti fajčeniu v autobusoch, prečo nemáme jasný zákon, keď niekto škvarí les? Súčasný systém je ako požiarny hydrant bez hadice – technika je, ale nikto ju nemôže použiť, lebo nie je právny rámec na rýchle zásahy.

Negatívna strana (1. debatér):
Ako by ste odpálili ten hydrant, keby bol pokrytý burinami a nikto ho nevidel? Máme hydranty, ale nikto ich nekontroluje. Zákony tu sú, ale nikto ich nevykonáva – a vy navrhujete ešte jeden hydrant namiesto opravy cesty k nim.

Pozitívna strana (2. debatér):
Presne! Preto potrebujeme zákon, ktorý povie: „Táto cesta musí byť asfaltovaná, a to do troch rokov.“ Bez právneho nariadenia nikto nerobí preventívnu údržbu. V Poľsku po zákone klesli požiare – nie preto, že tam majú lepší počasí, ale lepšiu disciplínu.

Negatívna strana (2. debatér):
Poľsko má 40 % viac lesných strážcov na km² ako Slovensko. Tam funguje systém, pretože investovali do ľudí, nie do nových paragrafov. Vy chcete zákon ako placebo – aby ste mohli povedať: „Máme zákon, problém je vyriešený.“

Pozitívna strana (3. debatér):
Placebo? A čo keď ten placebom je vaše „nie“? Bez zákona nemáme ani sankcie, ani povinnosť monitorovania sucha, ani koordináciu medzi hydrometeorologickou stanicou a hasičmi. Zákon je operátorka, ktorá spojí pacienta s doktorom – bez nej sa volanie stratí.

Negatívna strana (3. debatér):
Ale ak nemáte doktora, tak ani operátorka nepomôže. Chýbajú prostriedky, chýbajú detektory, chýbajú informačné kampane. Nový zákon len rozdelí zodpovednosť medzi desiatimi inštitúciami, ktoré si budú vracať guláš ako v byrokratickej hre na ping-pong.

Pozitívna strana (4. debatér):
A práve preto potrebujeme zákon, ktorý povie: „Tento guláš ide k hasičom, tento k policajtom, a ten posledný k Ministerstvu životného prostredia.“ Zjednotenie rámca nie je byrokracia – je to efektivita. Inak sme len divadlo, ktoré hrá tragédiu opakovane každé leto.

Negatívna strana (4. debatér):
Divadlo? Vy ste tá divadelná scéna s novým repertoárom každý rok – „Teraz už naozaj zavedieme zákon!“ Ale rovnako sa nevrátime k tomu, že 90 % požiarov vzniká blízko ciest, kde by stačilo lepšie označenie a kontroly. Riešenie je lokálne, nie v Bratislave na papieri.

Záverečné slová

Záverečné slová pozitívnej strany

Dovoľte mi začať jednoducho: lesy horenia. A horenia hlavne pre nás. Pre našu nedbalosť, pre našu beztrestnosť, pre náš nedostatok rešpektu k prírode. Každý rok strácame stovky hektárov lesa – nie kvôli vulkánom, ale kvôli rozohnanému ohňu na pikniku, kvôli cigarete zo zadného sedadla auta, kvôli starovi, ktorý si myslí, že spálenie trávy je normálna záležitosť. A viete, čo je najhoršie? Že nikto nemusí za nič zodpovedať. Prečo? Pretože nemáme zákon, ktorý by to jasne stanovil.

Naša strana nepredstavuje zákon ako cudovornú paličku. Nezabráni sucholetiu. Nezastaví extrémne teploty. Ale robí jednu vec: vytvára pravidlá hry. Dnes máme desiatky paragrafov roztrúsených po rôznych zákonoch – žiadny z nich nie je navrhnutý na rýchlu reakciu, na koordináciu hasičov, policajtov, hydrometeorologického systému. Je to ako mať armádu bez veliteľa. Nový zákon by bol tou operátorkou, ktorá spojí linky, určí zodpovednosti a umožní nám konečne reagovať systematicky.

Počuli sme tvrdenia, že „stačí lepšie vykonávať existujúce zákony“. Ale ak sú tie zákony tak dobré, prečo každý rok horenie viac lesa ako minulý rok? Prečo v Poľsku, kde zavedli jednotný zákon o ochrane pred lesnými požiarmi, klesol ich počet o 40 percent? Pretože tam ľudia vedeli, že nie sú nad zákonom. Tam sa zodpovednosť stala kultúrou.

My nechceme kriminalizovať obyčajných ľudí. Chceme im dať jasné pravidlá. Chceme, aby deti vedeli, že v suchom lese je zakázaný oheň – nie preto, že „by to nebolo fajn“, ale pretože je to protiprávne. Chceme, aby hasiči mohli okamžite zasiahnuť, lebo majú právny mandát. Chceme, aby štátna správa nemusela tri mesiace vyšetrovať, kto spôsobil požiar – lebo zákon už definuje, kto nesie zodpovednosť za danú oblasť.

Áno, treba investovať do technológií. Áno, treba vzdelávať. Ale bez právneho rámca sú to izolované pokusy. Zákon nie je alternatíva k prevencii – je jej základom. Keď budeme mať jasné pravidlá, môžeme budovať dôveru, transparentnosť a dlhodobú stratégiu. Inak budeme len hasiť požiare – doslova aj obrazne – a nikdy nezastavíme ich príčinu.

Preto tvrdíme: áno, je potrebné zaviesť zákony proti šíreniu lesných požiarov. Nie preto, že veríme v moc papiera, ale preto, že veríme v možnosť zmeny – keď ju podoprieme zodpovednosťou, systémom a odvahou povedať: „Už to tak byť nemusí.“

Ďakujem.

Záverečné slová negatívnej strany

Ďakujem.

Počúval som poslednú reč a musím povedať – veľmi pekné metafory. Operátorka. Základy domu. Kultúra zodpovednosti. Ale viete, čo je ešte pekná metafora? Prázdny zákon. Dokument, ktorý vyzerá dobre na papieri, ale nič nerobí, keď les horí.

My neodporujeme ochrane lesov. Naopak. Presne preto tvrdíme: nechceme ilúziu bezpečnosti. Nechceme, aby politici po ďalšom veľkom požiari ukázali na nový paragraf a povedali: „Robili sme svoju prácu.“ My chceme, aby robili svoju prácu teraz – s tým, čo už majú.

Ležíme na lopačke. Horiaci les. A namiesto toho, aby sme priviezli vodu, hasiaci prach, helikoptéru – navrhujeme nový návod na použitie hadice. To je presne to, čo robíte. Navrhujete nový zákon, keď chýbajú ľudia, aby ho naplnili životom.

Máme zákony. Máme trestný zákon. Máme zákon o ochrane prírody. Máme vyhlášky o ochrane lesa. Problém nie je v ich absencii – problém je, že nikto ich nevykonáva. Policajti nemajú kapacitu kontrolovať lesné cesty. Hasiči nemajú dostatok dron alebo hydrantov. Lesníci nemajú ani auto na kontrolné jazdy. A my navrhujeme... ešte jeden dokument?

A čo sa stane, keď ten zákon prijmete? Budeme mať viac požiarov? Nie. Budeme mať viac trestných oznámení? Možno. Ale budeme mať menej požiarov? Len ak sa zmení niečo reálne – financie, ľudia, technológie, lokálna angažovanosť.

Vy hovoríte o Poľsku. My hovoríme o realite. V Poľsku zaviedli zákon – áno. Ale zároveň zvýšili rozpočet na ochranu lesov o 60 %, vybudovali siete detektorov, vytvorili komunikačné kampane pre deti, zapojili miestne spoločenstvá. Zákon bol len jednou súčasťou. Vy chcete len ten zákon – a nič viac.

A čo riziko? Riziko, že sa bežní ľudia ocitnú v treste za to, že spálili suchú trávu na záhrade? Vieme, ako to ide – najskôr varovanie, potom pokuta, potom trestné stíhanie. A na konci procesu bude matka s dvoma deťmi súdiť sa za to, že chcela urobiť poriadok. Je to to, čo chceme?

My neveríme v moc zákona samotného. Veríme v moc spoločenskej zodpovednosti, ktorá vyrastá z dôvery, nie zo strachu. Chceme informačné kampane, ktoré nie sú plaginátom z ministerstva, ale tvorenémi s mladými, s farmármi, s cyklistami. Chceme aplikácie, ktoré budú upozorňovať na rizikové obdobie. Chceme, aby bol každý lesník vyzbrojený mobilom s GPS a fotoaparátom. Chceme, aby deti v škole vedeli, čo znamená „požiarové obdobie“ – nie preto, že im to naháňa strach, ale pretože to chápu.

Nový zákon nepotrebuje Slovensko. Potrebuje nový prístup. Prístup, ktorý nehľadá riešenie v parlamente, ale v lese, na mieste, kde sa rozhoduje o tom, či oheň zhasneme včas, alebo budeme plakať nad popolom.

Preto tvrdíme: nie, nie je potrebné zaviesť nové zákony proti šíreniu lesných požiarov. Je potrebné konečne začať tými, ktoré už máme – a dať im prostriedky, aby fungovali.

Ďakujem.